Přinášíme vám rozhovor s Matějem Tóthem, olympijským vítezem v rychlochůzi na olympiádě v Riu v roce 2016 a mistrem světa z Pekingu v roce 2015.

Zdravím Tě, Matěji, a moc díky, že sis našel čas a přijal pozvání k rozhovoru. My v Čechách Tě známe především jako olympijského vítěze a mistra světa v chůzi na 50km, ale také jako velkého zastánce pohybu a sportu pro děti, zdraví a zdravého stravování. 

Mohl by ses nám trochu představit? Odkud pocházíš? Kde se cítíš doma?

MT: Som rodák z Nitry, kde som prežil detstvo a 21 rokov života. Doteraz tam žije celá moja rodina. Od roku 2004 však žijem v Banskej Bystrici, kde vychovávame naše dve dcéry, Emmu (2007) a Ninu (2009), takže tu som doma. V Banskej Bystrici má sídlo VŠC DUKLA Banská Bystrica, kde som zamestnaný ako profesionálny vojak- športovec.

Rád bych se Tě zeptal, jak ses vlastně ke sportu a k chůzi dostal? V okamžiku, kdy Jožkovi Pribilincovi věšeli na krk zlatou medaili za vítězství v Soulu, jsi ještě nebyl na světě?

MT: Jožo vyhral v Soule 20km a mal som vtedy 5 rokov, takže som to samozrejme ešte nevnímal. Ale práve tento úspech spropagoval chôdzu a vďaka tradícii, ktorá pretrváva dodnes, mi prišla chôdza ako bežná vytrvalostná atletická disciplína. Vďaka atletike som sa dostal priamo k chôdzi. Chodil som na ZŠ, ktorá mala triedy zamerané na atletiku. Skúšali sme všetky disciplíny a chôdza mi šla celkom dobre. Tak som sa dostal do tréningovej skupiny môjho prvého chodeckého trénera Petra Mečiara. Vďaka nemu si mi chôdza zapáčila, vštepil mi lásku a do istej miery aj fanatizmus k tejto disciplíne. Pamätám si, že ani nie po týždni trénovania nám prehral na video s poslednými metrami Jozefa Pribilinca na olympiáde v Soule- bola to úžasná motivácia.

Kdo patří k Tvým největším sportovním nebo životním vzorům, a proč?

MT: Zo začiatku to bol určite Jozef Pribilinec (aj vďaka tomu videu). Neskôr mi v mojej kariére veľmi pomáhal Peter Korčok. Veľa som sa od neho naučil, keďže bol slovenská jednotka, keď som začínal s vrcholovým športom. Navyše ma zoznámil so svojou sestrou Lenkou, mojou terajšou manželkou.

Jak vlastně vypadá sezóna sportovce, jako jsi Ty? Na co se zaměřuješ v tréninku v různých ročních obdobích? 

MT: Rok čo rok (už 22) je to stereotyp. Na jeseň začíname prípravu, ktorá sa pomaly stupňuje. Vtedy využívame aj iné druhy pohybu- viac behu, bicykel, korčule, hry. Zimná príprava je pre nás veľmi dôležitá. Vtedy absolvujeme najväčšie objemy kilometrov, prevažne chôdzou, ale ešte vo voľnejšom tempe. Až v závere prípravy- február, marec, sa tempo zintenzívňuje a dostávame sa do pretekovej formy. Jarná časť sezóny je tzv. pretekové obdobie. Tréningu je menej, ale pretekov je naopak dosť. V lete sa zopakuje náročná príprava (jún-júl) a následne v auguste býva vrchol sezóny (OH, MS, ME). V septembri ešte zvykneme súťažiť a v októbri mávame 2 týždne prechodné obdobie, ktoré využívame na regeneráciu. Ročne nachodíme od 5 do 6 tisíc kilometrov.

A mohl bys, alespoň velmi stručně, abys nevyzradil svůj recept na úspěch, popsat, jak vypadá Tvůj běžný tréninkový den, závodní den a odpočinkový den?

MT: Neexistuje žiadny recept na úspech. Môžete urobiť do detailu to čo ja a ešte to nemusí vyjsť. Dokonca si myslím, že keby urobím aj ja to isté, tak by to nemuselo vyústiť do toho istého. Treba len robiť koncentrovane, poctivo, ale aj s láskou, čo Vás baví a vtedy to môže vyjsť. Preto nemám problém podeliť sa o svoje skúsenosti. Tréningový deň je rôznorodý. Každý deň v týždni je niečím výnimočný. Vo všeobecnosti začínam deň skoro ráno, ak mám náročnejší tréning dám si raňajky, ak nie, tak sa snažím trénovať aj na lačno. Okolo 7:30 už cvičím s fyzioterapeutom koncept DNS (pozn. dynamická neuromuskulární stimulace, viz odkaz pod rozhovorem). Hlavná tréningová fáza nasleduje potom. Pred obedom ešte stihneme regeneráciu. Po obede druhýkrát cvičíme DNS-ko. Druhá fáza býva jednoduchšia (výklus, voľná chôdza, plávanie). Potom večera, regenerácia a spať. Pretekový deň je veľmi podobný tréningovému. Len po pretekoch už nasleduje relax a väčšinou dobrý pocit.

Rád bych se zaměřil trochu víc na Tvůj přístup ke zdraví a výživě. Jak se díváš na souvislosti mezi výživou a zdravím? Zbývá Ti na takové úvahy v nabitém programu vůbec čas?

MT: Je to priam nevyhnutnosť. Zdravá výživa je úzko spätá so zdravím. Zdravie a samotná kvalitná výživa je ešte užšie späté so športovým výkonom. Môžete sa snažiť akokoľvek, ale bez kvalitnej stravy nemáte šancu vydržať. Takže riešim to relatívne často a snažím sa dávať svojmu telu, čo najlepšie.

Jak vlastně na Slovensku obvykle vypadá příprava budoucích profesionálních sportovců z pohledu výživy? Radí trenéři mladým sportovcům, co a kdy mají jíst, anebo se vše nechává v rukou rodiny a na slavném “selském rozumu”? Nebo už v útlém věku přichází ke slovu nutriční poradci, lékaři nebo další profesionálové?

MT: Ja som mal to šťastie, že od prvých krokov na tréningu mi tréner vštepoval zásady stravovania. Dnes viem, že tie zásady neboli úplne ideálne, ale už len to, že som si už vo veku 13 rokov uvedomoval, že ak chcem dobre trénovať, musím si dávať pozor, čo a kedy zjem. Čo mi robí pred tréningom lepšie, čo naopak horšie. Ale mám taký pocit, že hlavne v tom období to bolo veľmi individuálne. Dnes si myslím, že osveta v oblasti zdravej výživy je tak masívna, že aj bežní ľudia, teda aj rodičia detí, majú základné informácie, čo je vhodnejšie a čo menej. Tým pádom si aj tréneri dávajú pozor, aby túto časť športovej prípravy nepodcenili.

Jakou nutriční strategii používáš aktuálně Ty? Liší se nějak v rámci tréninku ve srovnáni se závodním dnem? 

MT: Už 4 roky sa snažím fungovať na zásadách nízko sacharidovej stravy. Hlavne v dni, keď tréning nie je veľmi náročný sa snažím ísť s príjmom sacharidov na minimum, využívam aj čiastočné hladovanie. Keď ma čaká náročnejší tréning, alebo preteky, vtedy jednorázovo zvýšim príjem uhlohydrátov (pozn. sacharidů).

Mohl bys přiblížit, jak asi vypadá Tvůj nízkosacharidový jídelníček? Jaká je Tvoje oblíbená snídaně, oběd a večeře?

MT: Aj nískosacharidové jedlo môže byť veľmi rozmanité. Aj u mňa je to tak. Raňajky sú u mňa najstabilnejšie (hlavne kvôli tomu, že mi sedia k tréningu). Aj keď príležitostne si dám vajíčka, slaninku, šunku, syr a relatívne často sa snažím neraňajkovať vôbec (2-3 x týždenne), väčšinou moje raňajky pozostávajú z bieleho jogurtu s ovsenými alebo pohánkovými vločkami, chia semienkami, slnečnicovými semienkami, prípradne nejakými orechmi. Do toho si ešte zvyknem pridať nejaký tuk (maslo, kokosový tuk, mandlové, arašidové alebo kešu maslo). Na obed zvyknem mať zeleninový šalát s rôznymi obmenami (s mäsom, syrom, vajíčkami, rybami, orechmi…). Na večeru je to pestrejšie- podľa tréningu na nasledujúci deň. Väčšinou je to studená kombinácia šunky, syru, vajíčok, orechov, zeleniny. Inokedy len jogurt s nejakou zmesou orechov, semienok a vločiek a v prípade ťažkého tréningu nasledujúci deň je to sacharidová večera (rizoto, polenta, cestoviny).

Když se blíží náročnější trénink či závody, a zvyšuješ příjem sacharidů, z jakých potravin či zdrojů vybíráš?

MT: Presne tak. Nie je sacharid ako sacharid. Ja sa snažím vyberať kvalitné potraviny s nízkym glykemickým indexom, aby ten nárast cukrov v tele nebol príliš skokový. Úplne najviac mi sedí polenta- kukuručný škrob, ale aj tú zvyknem kombinovať so syrom a olivovým olejom. Takisto rizoto si väčšinou robím s vajíčkom, GI maslom (pozn. ghí nebo přepuštěné máslo) alebo kokosovým tukom.

Přistupoval jsi takto k výživě vždy, anebo se Tvoje strategie měnila a vyvíjela v průběhu času? Jaké byly hlavní zdroje inspirace, případně důvody ke změnám?

MT: V minulosti som bol high carb. Cestoviny ráno, na obed aj večer. Pri tých kvantách tréningu som to vnímal ako jedinú možnosť. Ale po zmene trénera, sme sa začali viac zamýšľať nad stravou. Mňa trápilo, prečo mávam po 35.km na pretekoch krízu- vyslovene energetickú. A prišli sme na to, že je to kvôli tomu, že moje telo už nevie pri vyššej intenzite (špeciálne tempo pretekov) spracovávať tuky a cukry majú obmedzené zásoby v tele. Tak sme sa laicky rozhodli, že poďme to moje telo naučiť spracovávať aj tuky. To sa nedalo spraviť inak, len tak, že mu priškrtíme príjem cukrov. A na moje prekvapenie to začalo relatívne skoro (asi po mesiaci) fungovať. O pár mesiacov (3 mesiace) som bol už metabolicky iný človek. Výrazne som sa výkonnostne posunul a hlavne som sa cítil energeticky oveľa viac vyrovnanejší a menej závislý od príjmu energie a špeciálne cukrov.

Pokud bys mohl zavzpomínat, jakou největší chybu z pohledu výživy jsi ve své kariere dělal? A naopak, v čem spatřuješ největší benefit dobře sestavené stravy pro Tvůj výkon?

MT: Chyba bola, že som sa stal veľmi závislý na príjme energie z cukrov (pozn. sacharidů). Trénovali sme telo, svaly, ale netrénovali sme metabolizmus. A keď pretekám takmer 4 hodiny v relatívne vysokej intenzite, spálim cca. 4 000 kalórii (pozn. kcal), tak je metabolická kondícia veľmi dôležitá. Najväčší benefit som už spomínal. Viem lepšie hospodáriť s energetickými zásobami môjho tela. Od kedy som prešiel na tento systém stravovania, nezažil som energetickú krízu (ani v tréningu, ani na pretekoch).

V čem spatřuješ největší úskalí, když se jako sportovec rozhoduješ o své nutriční strategii? Spoléháš se na vlastní úsudek a zkušenost, čerpáš z publikovaných studií, spolupracuješ s lidmi, kterým důvěřuješ?

MT: Najväčšie riziko vidím v individuálnych danostiach každého jedinca. Môžete mať všetko naštudované, môžete mať technické vybavenie, najväčších odborníkov, ale nikde nie je napísané, že Vám určitý druh stravovania sadne. Preto je veľmi dôležité byť vnímavý a počúvať svoje telo.

Měl bys nějakou radu pro začínající mladé sportovce, ať už z pohledu výživy, nebo jakoukoliv jinou radu?

MT: Hlavne zo začiatku netreba ísť do extrému. Každú zmenu, ktorú chcete vykonať, robte v ľahších obdobiach. Pre telo je to vždy to určitej miery stres a musí sa prispôsobiť. Ak to urobíte v plnej príprave, je takmer isté, že Vám zmena prinesie skôr negatíva. Počúvajte svoje telo. Tak ako v tréningu, v pretekoch, tak aj v stravovaní a dopĺňaní energie je to veľmi dôležité.

Předpokládám, že nedávné problémy týkající se Tvého biologického pasu (pozn. moderní metoda dlouhodobého sledování vybraných krevních parametrů atleta, viz odkaz pod rozhovorem) a antidopingové kontroly Ti přinesly nemálo starostí. Jak ses s celou záležitostí vypořádal? Byl to nejnáročnější okamžik Tvé dosavadní sportovní kariéry? (pozn. Matěj byl vyšetřován pro podezření z dopingu, které se však neprokázalo, viz připravovaná kniha Odchýlka, odkaz pod rozhovorem)  

MT: Určite to bolo najťažšie obdobie nielen mojej kariéry, ale aj života. Psychicky ma to takmer odrovnalo. Veľmi mi však pomohla podpora a dôvera- mojich najbližších, športových inštitúcii, partnerov až po úplne bežných ľudí. Vďaka nim som namiesto vyplakávania a ľutovania sa, začal racionálne pracovať, bojovať nie len za seba, ale aj za nich a som nesmierne šťastný, že sa pravda ukázala. Momentálne sa na to všetko pozerám optimisticky a som rád, že sme aj tak náročnú prekážku zvládli a prekonali. Paradoxne mi to dodalo ešte viac sily, chuti a odhodlania do ďalej kariéry a určite aj do života.

Navrhoval bys nějaká zlepšení současného systému antidopingových kontrol? 

MT: Jednoznačne. Ten systém biologických pasov je fajn, ale len ako nejaké vodítko, na ktorých športovcov sa zamerať. Momentálne je v ňom ešte toľko nedokonalostí a múch, že je pre mňa nepochopiteľné, ako na základe toho môžu potrestať nejakého športovca. Po mojom prípade som napísal list IOC (pozn. International Olympic Comittee) a WADA (pozn. World Antidoping Assocation), kde som navrhol 6 bodov, ktoré by mali pomôcť čistým športovcom obhájiť sa. Zjednodušene, aby mali športovci aspoň také práva ako obžalovaní v trestnom práve, resp. aby inštitúcia a športovec boli na jeden úrovni. Dnes je to súboj Dávida s Goliášom.

Nemůžu si odpustit otázku – jakou roli v živote profesionálního chodce hraje jeho trenér a fyzioterapeut? Jak náročné je najít a sestavit tým, který Tě posune dopředu?

MT: Sú to najdôležitejší ľudia v mojom tíme. A podľa mňa nie len mojom. S trénerom a fyzioterapeutom som denno-denne, takže ten vzťah musí byť výnimočný. A keď si s týmito ľuďmi rozumiete v profesionálnej aj v osobnej rovine, tak je to ideálne. Aj vďaka tomu, že som takých ľudí našiel a spolupracujem s nimi, prišli všetky tie najväčšie úspechy. Atletika je síce individuálny šport, ale výkon na trati je v podstate kolektívny.

Co Ti působeni ve vrcholovém sportu přineslo, a co naopak odneslo?

MT: Šport je súčasťou môjho života už 22 z 35 rokov. Takže bez zveličenia môžem povedať, že šport mi dal všetko čím som. Šport by mal byť súčasťou osobnostného rozvoja každého dieťaťa. Nevnímam, že mi niečo bral. Tých 22 rokov a vyše 100 tisíc kilometrov som robil s radosťou a láskou.

Jaké jsou Tvé osobní cíle do budoucna? Co Tě po vítězstvích na Olympiádě a Mistrovství světa vlastně motivuje?

MT: Nemám žiadne veľké ambície. Proste chcem robiť, čo ma baví a napĺňa a pokým to bude prinášať radosť mne, mojim blízkym a celému Slovensku, tak to bude robiť. Samozrejme, už keď sa pustím do prípravy na sezónu, tak vždy sa budem snažiť pripraviť najlepšie ako viem.

Jaké tři hlavní klíče bys zmínil jako ty nejdůležitější k dosažení vrcholu ve sportu?

MT: Najdôležitejší a z môjho pohľadu jediný kľúč k úspechu je, že neexistujú žiadne kľúčové veci. Môžete mať aj päť, desať najdôležitejších kľúčov, ale keď Vám bude chýbať jeden (možno na prvý pohľad nepodstatný), tak sa k vrcholu nedostanete. Takže ak chcete dosiahnuť maximum, musíte dať do toho maximum. Nepodceniť žiaden detail. A ešte to všetko robiť s úsmevom, entuziazmom a srdcom.

Zapomněl jsem se zeptat na něco, o čem bys rád hovořil?

MT: Myslím, že teraz už o mne viete viac ako moja manželka. Ďakujem za zaujímavé otázky. Matej Tóth

 

Doplňující informace

Tóth (připravuje se, 2018) Odchýlka

Červený (2018) Matej Tóth sa rozcvičuje ako batoľa (vývojová kineziológia) (Youtube)

Rehapps (2018) Dynamická Neuromuskulární Stabilizace

Opočenský (2014) Biologický pas jako nástroj boje s dopingem